Detail a diskuse u zpovědi

Som iba dalšia zblúdilá jebnutá ovečka, ktorá si zaslúži to najväčšie utrpenie. Som d**il, mám 19 rokov a začal som sa nenávideť..Pozriem sa do zrkadla a vidím iba tie najfalošnejšie oči na svete...vidím tú najhnusnejšiu tvár, najfalošnejšiu tvár...necítim k sebe nič, som iba bábka na neviditeľných lankách ktorými pohybuje nejaký kokot čo sa natom jak d**il stále rehotá. Niekedy sa bojím sám seba, som už asi tak naprogramovaný, že keď chytím amok rozboxujem si hánky o stenu.a to som kľudný nekonfliktný človek. Mám o dosť posunutú hranicu bolesti..v minulosti som sa rezal, to sa stalo pre mňa drogou, ten pocit ako sa rana roztvorí, pocit ako krv vyteká von..ako mi steká po rukách...dával mi pocit miernej eufórie a dobrého pocitu aj dlchšiu chvíľku šťastia. Som rád, že som s tým skončil. Niekedy ma len tak napadne myšlienka, aké by to bolo postaviť si nenápadnú chatku niekde daleko daleko vo veľkých lesoch a robiť hon na turistov čo tade budú prechádzať, niečo ako v Pach Krve :D

Nevidím v zrkadle už toho sebavedomého, vyšportovaného a zábavného chalana ako pred tým...vidím tam meniaci sa obraz na zvráskaveného, starého a osamelého deda, ktorý nikdy nebude mať rodinu a umre sám. Koľko krát som si prial umrieť, štyri krát si prerezal žily, neviem ako som to prežil, niekedy si myslím, že radšej by som išiel diablovi robiť pravú ruku ako tu robiť ovcu.

Za svoj krátky život som porušil minimálne milión krát všetky hriechy, neľutujem toho...sex drogy drum and bass alebo Tekno. Moja duša neexistuje, existujú iba falošné oči a prázdne telo.

Zvyčajne sa cítim ako blázon ktorý patrí na psychiatriu.Blázon..