Detail a diskuse u zpovědi

Píšem to tu..možno ani tak nie pre seba a svoju úľavu ako pre človeka, ktorého už nemám ako inak skontaktovať.
Vieš, že som občas chodila na túto stránku tak snaď sa k tomu raz dostaneš...Toto je pre Teba.
Začalo to tiež v takéto ročné obdobie pred dvoma rokmi. To boli ešte nejaké nádeje a sny. Prišiel si do môjho života. Nielen, že si bol človek ktorého som tak strašne, strašne moc ľubila ale aj rodinou, najlepšim priateľom. Viem, pod tou kopou problémov, ktoré som mala so svetom, so sebou som zlyhávala, padala a vstávala.. až raz prišlo obdobie kedy som už nevedela vstávať a už som len padala a padala stále nižšie. Všetky problémy som prenášala na teba. Boli sme úplný opak jeden druhého... ty si bol pozitívny, usmievajúci sa človek, veľmi dobrý človek. A ja? Snaď to najhoršie čo sa môže tak úžasnému človeku ako ty stať. Našťastie si bol tak dobrý človek, že si dal šancu aj niekomu ako som ja, bol si pri mne v najhoršom, pomáhal mi, snažil sa nestratiť vieru v to, že aj zo mňa môže byť raz dobrý a šťastný človek. Ja som ti ubližovala, klamala, brala lieky bolo to jedno sklamanie za druhým a ty si mi dával šancu, milion šancí celé dva roky. Vieš..nech som sa správala akokoľvek zle, obviňovala ťa z mojich problémov a zlyhaní a nevidela to dobre, vždy som ťa tak neskutočne milovala a vždy po každom mojom zachvate nervov a depresií som prosila, neviem koho ale prosila aby ti doprial šťastie, keď ti ho nemôžem dať ja, keď vid´m, že pri mne sa z teba stáva úplne iný človek, začal sa ti vytrácať úsmev z tváre a všetko bolo zle. Vieš, nebolo tomo tom, že som nechcela niečo s týmto zlom urobiť...chcela, strašne...ale ono to nešlo, plakala som doma, plakala som všade, nevedela som ako pomôcť nám. Snažila som sa, prisahám snažila, ja som sa snažila vstať, napraviť, zachrániť... Hľadala som svetlo tam kde nebolo. Videla som, že je zle ale nedokazala som nájsť síl nato aby som to všetko zachránila. A jedného dňa si to vzdal, odišiel a nechal ma tu, nechal tu naše plány. Nemám ti to za zlé, nečudujem sa ti, nečudujem sa nikomu kto odišiel. Už to budú dva mesiace... A mne sa zrútil svet ešte viac. Dala by som všetko na svete, aby si mi aspoň zdvihol, aspoň sa somnou porozprával o všetkom. Po tom ako si odišiel, odišlo všetko, nemám nič...nemám teba. Kiežby som ešte niekedy mohla dostať ďalšiu šancu, bola by som pre teba tým najlepšim človekom na svete. Preto ťa prosim ak toto čitaš, ozvi sa..ozvi sa čim skôr lebo ja neviem dokedy vydržim, bojim sa ikaždeho dňa, nespím, nejem, len plačem...a pravdelne sa strieda domov s nemocnicou. Bez teba už nevstanem, tak prosím! prestaň na mňa zabúdať, si moje jedine svetlo v živote a ja ťa len chcem pri sebe a ľubiť ťa...

Prosim...