Zo života mojej kamošky...

Uprostred dňa som sa s ním zoznámila .. bol pekný a veselý. Ticho ma pozval do tanca, ledva som vedela povedať áno. Hudba veselo hrala . Celý večer sa skončil ako sen a on sa so mnou rozlúčil tichím vyznaním lásky . Odvtedy sme sa často stretávali a horúco bozkávali. Myslela som si , že sme šťastný , lebo sme sa mali radi . Až kým neprišla tragédia.. išla som po chodníku a oproti išiel on aj s ňou . Ruku som na pozdrav zdvihnúť chcela , no neznáme dievča mu ruku držalo. Mňa to strašne bolelo . Slzy mi oči zaliali. Tak ma on teda miloval ??? Teraz mám ďalej žiť ? Zo zákruty sa vyrútilo auto . Zrazu som smelo vykročila. Na viac sa už nepamätám. Keď som sa prebrala chýbal mi ten , ktorého som tak veľmi milovala . No vedľa som zbadala niekoho ležať . To on smelý a odvážny , vlastným telom ma zachránil. Ledva v ňom bol život , polomŕtvy sa ozval ,,Michaela musím ti niečo povedať . To dievča bola moja sestra. " Smrť sa stala víťazom , posledné sily pozbieral , ešte jednu vetu povedal ,, Michaela … ja som ťa miloval !!!" Krutý , trpký je môj život teraz , veď bol jediný chlapec , ktorý s týmito slovami umieral…. ja som ťa
miloval!