Zbohom.

Prepáč mi Barborka ,odpusť prosím…Mal som ťa naozaj veľmi rád,záleželo mi na Tebe.
Si naozaj úžasná osobka,buď stále štastná,nenechaj sa takto zničiť ako som dopadol ja.
Vieš mal som kedysi plno priateľov,rodina bola normálna a v láske som mal až priveľa šťastia
ale ako to je nič netrvá večne…všetko to začalo drogami,áno správne ja a drogy.Všetci ma začali odsudzovať,otáčali sa mi postupne chrbtom.Jeden za druhým ma pomaly ale isto opúšťali…viem možem si za to sám.Ani neviem prečo som s tým svinstvom začal.
Z frajerstva? Z pýchy? Kto vie…strácal som ich a uvedomil som si to neskoro až keď som bol úplne sám…A nevedel som s tým prestať aj tak stále…potreboval som to ale už nie kvoli nejakému vystatovaniu sa  ale kvoli závislosti,smútku a samote.Všetko mi bolo jedno,všetko!
Nedokázal som mať už radosť z prekrásného dňa,nevedel som sa už usmievať,baviť.S nikým som sa nerozprával o svojich problémoch.Dusil som to v sebe.Koľkokrát som plakal kvoli tomu a nebojím sa to priznať.Lietal som až privisoko v oblakoch a zlomil som si krídla egoizmom.Padol som pritvrdo na zem a tam ma čakala realita,tá moja realita.Drogy,alkohol a  tá závislosť na nich.Zmysly som mal otupené úplne.Teraz viem bol som až príliš veľký sobec.
Viete keď premýšľate nad tým celým svojim životom,čo ste zažili dobré a zlé,spomienky stále ostávajú.A ja som ten prípad ,že kvoli spomienkam som sa najviac trápil.Mal som svoju milovanú osobku ale ako som už spomínal věštci ma opustili a bez výnimky. Ľúbil som ju 
ale zostala sklamaná ,že som začal s ničím takým.Dokonca sa pokúsila sama sa zabiť…toľko zla som sposobil,aj kamoša som naučil brať drogy a teraz je závislý tak ako ja keď nie viac.
Už sa nečudujem ,že som sám ale chýbať mi to bude,ako priatelia,rodina a … a hlavne láska.
V poslednom čase ma stále zúfalstvo doháňa k jednej a tej istej myšlienke,samovražda…Je to sposob ako sa odpútať od všetkých problémov tu na zemi?Ísť niekam kde mi bude lepšie?
Aj tak už tu nemám nikoho…nikoho nakom by mi naozaj záleželo,okrem Barborky.Koľkokrát sa mi to snažila vyhovoriť a ja som ju nepočúval,nechcel som počúvať,že tu budem.A ja som chcel aby sa netrápila a zabudla na mňa no ona povedala
„Priatelia sú od toho aby sme sa kvoli nim niekedy aj trápili.“Sklamem ju,sklamem všetkých.
Pomoc už nehľadám,som pevne rozhodnutý o tom čo chcem urobiť.Topil som sa v spomienkach a minulosti a k čomu to bolo dobré.Dohnal som sa tam kde som teraz…
Tá myšlienka je stále silnejšia a je len otázkou času kedy prerastie v skutočnosť a ja už nebudem.Po mne prídu ďalší a ďalší ľudia,raz si už nikto na mňa nespomenie,nikomu nebudem chýbať a tak teraz možem s čistým svedomím odísť.
Zbohom.