Rozhovor so strachom
Toto je moja prvá poviedka a písal som ju ako trinásť ročný v noci cez búrku.
Opäť som tu. A opäť sa stretávame.
Ty sa bojíš!
Neklam sám seba! V Tvojich očiach sa zrkadlila zaťatá chladnokrvnosť. No teraz je to iné. Teraz ju vystrieda strach. Smrteľný, nekonečný strach. Budem Tvojou nočnou morou, Tvojou nespavosťou. Budem Ťa prenasledovať vo dne i v noci.
Je len otázkou času, kedy mi podľahneš a tvoje zmysli zachváti panika. Budeš chcieť kričať, no svaly na tvári Ti stuhnú. Budeš chcieť utekať no nohách budeš mať tonové závažia.. Do nosa a do úst Ti budú vnikať molekuly kyslíka. A každá z tých molekúl sa Ti bude zdať Tvoja posledná. Budeš ma prosiť a odprosovať až do úplného konca…
Hovorí sa človek má dve tváre: dobrú a zlú.
No a ja? Ja nie som ani jedna z nich. Ja som tretia, skrytá tvár. Mám nekonečné množstvo podôb a pre každého je len jedna. Nechápeš? To nevadí, pochopíš. Niekto ma pozná ako zbabelý strach o svoju kožu. Iný zase ako šľachetný strach o svojich a druhý ako úzkostlivý strach zo smrti. Mojou matkou je fantázia a mojím otcom zúfalstvo. Mojimi tromi sestrami sú samota, choroba a bolesť. Mojimi deťmi sú smrť a šialenstvo.
Zaujímavé však je že existujem od počiatku vesmíru no nikto ma poriadne nepozná. Som ako neprečítaná stránka Tvojej mysle. Som to ja, kto Ti zachránil život keď si prechádzal cez cestu a blížilo sa okoloidúce auto. To ja som ťa varoval. Ja som Ti nedovolil spať keď si bol ešte len dieťa a mal zlé sny.
Bojíš sa? To ešte nie je nič v porovnaní s naším ďalším, posledným stretnutím. Tak ako keď si odsekneš ruku a vykrvácaš, tak sa ani mňa nemôžeš zbaviť. Sme spojení tým najsilnejším putom. Putom života a smrti.
Varoval som Ťa. Teba aj ostatných. No vy ste ma nepočúvali. Volali ste ma k sebe rôznymi spôsobmi. Všetky tie horory, domy hrôzy, vyvolávanie duchov a ďalšie. Chcete sa báť.
Tak sa bojte!
Zatiaľ ma poznáte len ako neškodné vzrušenie. To však nie som pravý ja. To je len vzdialená ozvena môjho hlasu. Raz ma však zažiješ takého ako ešte nikdy. Budem Ťa dokonca objímať a dýchať na Teba. Budem Ti šepkať slová. Posledné slová v Tvojom živote. Teraz Ti nepoviem aké, každý sa ich raz dozvie.
Najprv Ťa privediem do šialenstva a potom z Teba začne pomaly vyprchať život. Každý pochopí, že sa so mnou nemal zahrávať. Môžeš tvrdiť že sa smrti nebojíš.
Budeš!
Za to Ti ručím. Mnou sa to všetko začne a aj skončí. Ako som povedal tak aj učiním. Ja
Strach
Diskuse článku
po gramatickej stánke hrozné, niektoré vety by si mohol celkom zmeniť, ale ešteže je to prvá poviedka.. no za ten čas si ju aj tak mohol prerobiť :)
velmi zajímave.....
líbí
Náhodné moudro a přísloví
Když lidé vyučují, sami se učí. (Seneca)
FAQ • Ústava Města • Kontakt
Na tento web se vztahuje autorský zákon platný na území České Republiky v plném znění.
Dále také tzv. Ústava Města Mrtvých = date("Y");?> ©