NENARODENÁ

,,Bohužiaľ nenarodíš sa rodine Petríkových," oznámil anjel smutnú novinu  malému dievčatku. Mohlo mať asi päť rokov. Zlatisté vlasy jej padali na pliecka i do úprimných zelených očí. Oblečenú mala dlhú bielu košeľu- takú istú ako nosili aj ostatné deti.

     Kde sa vlastne tieto deti nachádzali? Boli v nebi. Vlastne, ani nie tak v nebi, skôr niekde v medzipriestore. Na nebesá sa dostanú len dobré mŕtve duše. Odkiaľ potom prichádzajú  tie práve narodené?

     Tie sa zrodia práve tu, v medzipriestore- na mieste zvanom  AKATLANA. Tu žijú 9 mesiacov až kým nepríde ich čas pobrať sa na zem.

     ,,Tak kam teda pôjdem keď sa nenalodím?" zdvihlo oči dievčatko.

     ,,Do neba, tam predsa patria také dobré a nevinné dušičky ako si ty," usmial sa na ňu anjel.

     ,,Ale čo sa vlastne stalo?" opýtala sa zlatovláska plačlivo.

     ,,,Poď ku mne, poviem ti to," sadol si okrídlený muž a dievčatko si mu sadlo na kolená. Vážne sa jej zahľadel do očí a pokojným hlasom prehovoril:

     ,,Tvoji budúci rodičia mali autonehodu. Narazil do nich opitý vodič a obaja zahynuli."

     ,,Ten ujo im chcel ublížiť? Ale pleco?" nadvihla rovné obočie a na čielku sa jej zjavila malinká vráska.

     ,,Nechcel im ublížiť," pohladil ju mocnou a pritom nežnou rukou po hlávke. ,,Nedával si pozor. Nedbal na svoju bezpečnosť a ani na bezpečnosť ostatných. Urobil chybu, za ktorú bude potrestaný."

     ,,Aj ja som bola zlá, že mám byť potlestaná?"

     ,,Nie, nie," trhavo sa zasmial anjel:,, Ty niesi vinník ale obeť."

     ,,Čo je o vinník a obet?" nechápavo vyvalilo dievčatko oči.

     ,,Vinník je človek, ktorý zapríčiní nešťastie iného človeka. A obeť je človek, ktorý je nešťastný, pretože mu niekto bez príčiny ublížil."

     ,,Ach, to je ale ťažké," vzdychla si zlatovláska. ,,A čo by sa stalo, keby ten ujo neublížil mojim lodičom?"

     ,,Počkaj ukážem ti to," usmial sa muž s krídlami a rukou opísal vo vzduchu kruh. V tom kruhu sa čosi začalo hýbať.

     Obraz sa postupne vyjasňoval a zaostroval. Zjavili sa tam dve postavy- muž a žena. Boli to jej rodičia. Matka mala na rukách bábätko a otec ju objímal okolo pliec.

     ,,Pssst! Viki konečne zaspala," pozrela žena na muža.

     Odrazu sa obraz zmenil. Zlatovlasé dievčatko sedelo na bicykli a rodičia sa na ňu pyšne pozerali.

    ,,Takto nejako by prebiehal tvoj život na zemi," šmahom ruky zotrel anjel kruh.

     ,,O toto všetko som plišla kvôli tomu zlému ujovi?"

     ,,Áno," prikývol muž v bielom. ,,Je to nespravodlivé, že kvôli nepozornosti niektorých ľudí musia ostatný trpieť."