Erikova púť- časť I

-Neposielajte ma preč od mojej lásky, milujem Juliet viac než čokoľvek iné. Prečo musím byť ako všetci ostatný? Veď ja sa na nich vôbec nepodobám…-povedal Erik.

-Musíš ísť je to tradícia nášho klanu. Veď vieš ako to je napísané v Knihe svetla- Každý člen nášho klanu, ktorý dovŕši 25 rokov a nespraví test v našom učilišti musí ísť do Krajiny zabudnutia a doniesť odtiaľ predmet, tak mocný, že ho vie ovládať len ten, kto prekoná cestu tam a vráti sa živý späť. Ty, keďže nie si elf, si skúšku nespravil, lebo pravdepodobne jedine elfovia dokážu byť taký šikovní, múdri a empatickí – odpovedal mu už trochu netrpezlivo Gordon.

–Ale tá cest nie je pre ľudí. Počul som mojich bratov, že treba prekonávať močiare, vyliezať na útesy, ja nie som nesmrteľný elf ako vy. – odporoval Erik.

– Žiješ tu už 24 rokov a musíme vedieť, že v živote zapadneš k nám a neumrieš tu za chvíľu ako by umrel iný človek. Do Krajiny zabudnutia pôjdeš, lebo inak nebudeš právoplatným členom a my ťa vyhodíme. Dohovoril som.-

Erik smutne odišiel, lebo vedel, že ďalšia hádka s náčelníkom klanu a zároveň jeho otcom by bola celom zbytočná.

Krajina bájnych bytostí je veľmi veľká. Dala by sa predstaviť si ako paralérny vesmír. Veľa bytostí tu žije v mieri, ale niektoré, napríklad obri, kyklopy, škriatkovia, orkovia, v Krajine zabudnutia neustále bojujú.

Elfovia sú známy svoju vysokou štíhlou postavou. Ich uši sú špicaté a majú veľmi dobrý sluch a zrak. Sú to bytosti, ktoré žijú úplne iným životom ako ľudia. Sú to síce velmi dobrí bojovníci, ale väčšina z nich nikdy v živote nebojovala, lebo všetky klany žijú v mieri.

Erik bol človek, ktorý žil od svojho prvého roku v magickom svete bájnych bytostí. Proroctvo kedysi dávno elfom ukázalo, že k ním príde votrelec. Elfovia vtedy pozbierali zbrane, ktoré už sáročia nepotrebovali, lebo žili v mieri a čakali na votrelca. Namiesto veľkého zúrivého obra, morsej príšery, alebo obludného orka k ním príšlo ľudské bábätko. Nemohli mu ublížiť, lebo to je proti ich presvedčeniu, že každý si každí zaslúži život, ale nevedeli, či, keď si ho nechajú, z neho nevyrastie niekto, kto im ublíži. Jedni elfovia ho chceli nechať na pospas prírode, ale väčšina si myslela, že elfovia dokážu svojou múdrosťou vychovať každého aby bol ako oni. Nakoniec si ho nechali. Erik, ako ho pomenovali, teda rástol ako prvý a jediný človek v elfom spoločenstve. Bol ale iný ako elfovia. Veľmi rád bojoval a v meditačnej škoe sa nikdy nevedel sústrediť. Preto ho aj poslali do Krajiny zabudnutia na výpravu, alebo dúfali, že bájny predmet a ďaľeké kraje zmenia jeho charakter, ako sa im to už podarilo s pár neposlušných elfou.

Erik vošiel do Julietinej izby.

-Juliet!- zakričal.

-Chcú nás od seba oddeliť, chcú ma poslať po ten predmet vieš kam- povedal jej.

-Ach Erik, čo nám našu lásku neprajú? Veď  vedia ako ťa mám veľmi rada-vzdychla Juliet.

-Aj ja ťa milujem a preto  mi to bude ešte ťažšie od teba odísť . Láska moja! Čo bude robiť bez teba? Ale ja sa k tebe vrátim budem späť skôr než Zem raz obehne Našu hviezdu! Sľubujem ti to- povedal Erik

-Ach Erik, Erik! Prečo si Erik? Keby si nebol človek, tak by sme mohli byť svoji a ty by si nemusel nikam ísť. Keď ti to už Gordon prikázal, tak ti dávam ti toto na cestu- Juliet mu vložila do rúk prívesok na ktorom bolo slnko a mesiac na oblohe.-

Verím, že sa mi vrátiš živý a zdravý a potom budeme už navžy spolu.- šepla mu nakoniec Juliet.

to be continue (pokračovanie nabudúce)