CIEĽ

Kráčalo dievča tmavým lesom

v zime, tme a samote.

Mala to byť jej posledná cesta,

mala nájsť raj v živote.

 

Kráčala, tma jej ukrývala                                                                                    

smutnú a utrápenú tvár,

v tej tme jej bola zima,

no kráčala nájsť svoj raj.

 

Blúdila v slepých uličkách

smútku, tmy a samoty,

len v duši jej svietila lampička,

to nádej. Len mi nezhasni.

 

Kráčala, krok za krokom,

tma jej slzy skrývala,

kráčala tmavou temnotou

na miesto, o ktorom snívala.

 

Kráčala, isto ale pomaly,

za cieľom, ktorý chcela dosiahnuť,

kráčala, slzy jej padali,

no došla do raja, a mohla usnúť.

 

Tak aj ty môžeš kráčať,

možno niekedy spadnúť,

no nech lampička stále svieti,

nenechaj si ju zhasnúť.                                                                                

© Katarína Sroková